Šachisti v patovej situácii, alebo kam sa vytratila šachová extraliga z Hlohovca?

Majster Slovenska v šachu družstiev z roku 2003, ale aj aktuálny majster Slovenska v bleskovom šachu družstev, ŠK Zentiva Hlohovec hrá v tejto sezóne 4.ligu. Klub prišiel o dlhoročného a jediného sponzora a nedokázal zohnať adekvátnu, respektíve žiadnu náhradu. Počas svojej desaťročnej extraligovej príslušnosti získal klub titul (sezóna 2003/2004), tri tretie miesta a druhé miesto v silne obsadenom Slovenskom pohári v roku 2002.

„Zostali len skalní hráči ktorí hrajú šach nie kvôli financiám…“ píše sa v článku zverejnenom vo Fraštackých novinách pod titulkom „Šachisti v patovej situácii“. Nakoľko som bol ešte donedávna členom klubu, tak ma toto tvrdenie nepríjemne prekvapilo a rozladilo. Rozhodol som sa preto poskytnúť aj pohľad z druhej strany. Nepoznám roduverného člena klubu o ktorého by sa iné kluby predháňali vo finačných ponukách. Je to skôr o tom, že registrovaný šachista potrebuje k radosti z hry aj približne rovnocenného protihráča. Ak ale bol členom klubu ktorý hrával extraligu, prvú a druhú ligu (tu bola vačšina roduverných) a aj tieto súťaže sám hrával, tak mu štvrtá liga len ťažko môže poskytnúť nejakú radosť z hry a herný progres. Zvlášť v klube ktorý mal, zhodou okolností na výber zápis a účinkovanie v ktorejkoľvek z líg, včítane extraligy.V klube, o ktorom  pán Malár v spomínanom článku prehlasuje, by aj v prípade postupu nevedel či vôbec postaví družstvo do vyššej súťaže. Ak niekoho teší hra bez ohľadu na súpera, tak si vystačí hraním šachu s bratom, otcom, mamou a nemá potrebu byť registrovaným hráčom šachového klubu. Ak ale hrá pre to aby hral čo najlepšie tak mu nemôže byť jedno akú sútaž hrá. Mne osobne, a myslím že i ďaľším hráčom, pomohlo hrávanie vyšších súťaží zlepšiť sa o triedu a nemám záujem prísť o nadobudnutú výkonnosť hrou v štvrtej lige.

Cesta na opustené pozície je teraz ťažká a je to otázka možno ani nie rokov, ale skor desaťročí ba až generácií. Nebolo oveľa jednoduchšie podniknúť niečo na záchranu hlohovského šachu, nemohli sme urobiť viac? Veď veľa členov sa o tejto situácii dozvedelo až po prihlásení družstva do štvrtej ligy, kedy už bolo neskoro na akékoľvek iné opatrenia. História sa opať opakovala „O nás bez nás“.

Držím poslednému vojakovi v poli, pánovi Malárovi (mimochodom členovi výboru), palce v dobývaní stratených pozícií a v jeho práci s mládežou, no myslím že chyba sa stala skôr a teraz už len ťažko niečo zachráni. Zostáva mu však tá radosť z hry, ktorá však zostala i tým ktorí dali prednosť vyšším súťažiam a momentálne perspektívnejším klubom.

Anton Cvičela



Nechať odpoveď